Zhodnotenie dôverníkmi
Zhodnotenie priamej činnosti dôverníkmi :
Aj na našom PO sme sa v tomto roku venovali pacientskemu dôverníctvu. Zmenila sa pôvodná zostava, kvôli náhlym zdravotným ťažkostiam jednej z členiek nášho 5-členného tímu. Pribudol však ďalší člen, mužská posila do ženského kolektívu, ktorý sa stal mojím novým kolegom. Ja osobne našu spoluprácu s novým pacientskym dôverníkom hodnotím veľmi kladne. Taktiež obaja mávame výbornú spätnú väzbu, čo je nielen veľmi potešujúce pre vykonávanie tejto aktivity, ale i, dovolím si tvrdiť, tiež zaväzujúce nepoľaviť v tejto úspešnosti, pretože PD je o svojpomoci, zdieľaní a vzájomnej podpore a platí to aj pre druhú stranu, teda nás. Stáva sa totiž, že prichádzame síce pacienta povzbudiť a posilniť v jeho situácii, no posilnení po našom vzájomnom stretnutí pacientom odchádzame i my, samotní PD.
Aj Vladimír Krško sa s nami zúčastňoval potrebných ďalších školiacich pobytov. Išlo o pokračovanie vzdelávacieho cyklu v oblasti rozvoja ľudských zdrojov v rámci projektu Vzdelávanie - kľúč k otvoreniu dverí, organizátorsky opäť pod hlavičkou ODOS-u. Spoločne sme absolvovali psychosociálny výcvik a zaoberali sa komunikačnými zručnosťami, aby sme činnosť našich OZ vedeli správne prezentovať i prostredníctvom médií. Dojmy z týchto školiacich pobytov sme si odniesli výborné. Miestom konaní bola Oščadnica s komfortne vybaveným hotelom Marlene s okolitou prekrásnou prírodou Kysúc. Bolo o nás vynikajúco postarané i čo sa týka možností relaxu. Hodnotíme ich, aj vďaka našim výborným lektorom, skutočným odborníkom s vynikajúcim ľudským prístupom, opäť s maximálnou spokojnosťou.
Priebeh návštev: Oproti spolupráci s predchádzajúcou kolegyňou sme nevenovali už takú pozornosť pravidelným témam spracovaným formou jednoduchých prednášok. I keď program jednotlivých skupín sme si vopred podľa plánu práce pripravovali, pacienti dávali najčastejšie pred-
nosť rozhovorom. Tým pádom sme sa im a ich momentálnym potrebám
vždy vedeli náležite prispôsobiť.
1
Využívali sme tiež častú a samotnými pacientmi veľmi obľúbenú možnosť spoločného hrania spoločenských hier, usporiadali sme Kuželkový turnaj či dokonca sme sa rozhodli pre netradičné pexeso. Išlo o tvorbu Zuzičky Rúfusovej uverejnenú na zadnej obálke časopisu BELLÁRIA nazvanú Oblôčik do zázračného sveta. Vyhľadávanie zhodných párov bolo náročnejšie, no o to zaujímavejšie. Venovali sme sa tiež vyfarbovaniu rôznych geometrických obrazcov - mandál, čím chcem povedať, že pacienti bývajú veľmi otvorení takémuto tráveniu času s PD. Jedna pacientka sa dokonca vyjadrila, že síce patrila i do jednej z psychoterapeutických skupín s odborníkom psychológom, do POHODY, čo je skupina vedená pre psychotické diagnózy a zameraná na psychotické prejavy pacientov, no práve takéto prejavy ostatných ju na nej rušili. Naproti tomu v skupine troch pacientov s nami PD vnímala harmóniu, ktorú určite na psych. oddelenie prinášame i ostatným pacientom, pretože pôsobíme pri našich stretnutiach pokojne a vyrovnane.
Pacientov sme navštevovali vždy 2 týždne po sebe a po týchto 2-och týždňoch sme sa pravidelne striedali s kolegyňami. V každom týždni po 2 určené dni, čiže stredy a piatky. Návšteva oddelenia sa postupne predlžovala cca na 4 hodiny. Prichádzali sme do styku predovšetkým s pacientmi sanatórneho oddelenia, vyskytli sa i prípady individuálnych rozhovorov s pacientmi oddelenia subakútneho. Časté boli prechádzky v areáli PO i vychádzky mimo PO.
Na tomto mieste sa veľmi rada tiež musím zmieniť o svojej osobnej skúsenosti využívať svoje znalosti administratívnych prác a s tým spojeného vystavovania rozličných druhov písomností, nakoľko som viackrát prišla do styku s takýmito požiadavkami pacientov. Nemala som problém vyjsť im v ústrety ani v tejto oblasti. Konkrétne išlo napríklad o vystavenie žiadosti a životopisu alkoholickému pacientovi pri umiestnení do resocializačného zariadenia alebo odvolanie proti rozhodnutiu o výške ID, ktoré bolo úspešné a miera invalidity bola znovuposúdená a zvýšená, tým pádom bol zvýšený následne aj samotný ID. V tomto prípade išlo o členku našej Zdravej Duše. Ďalšiu členku nášho OZ som sprevádzala na posúdenie jej zdravotného stavu, keďže si podala žiadosť o ID. Zapisovateľkou posudkového lekára som bola pri predstavení úplne seriózne akceptovaná ako doprovod pacientskeho dôverníka.
Organizácia: Kancelársku činnosť, týkajúcu sa našej práce vykonávame vo svojich domácich podmienkach. Spoločne sme sa PD stretávali 1-krát mesačne. Ako naša kancelária nám i naďalej slúži miestnosť
2
Psychoterapie na sanatórnom oddelení.
Organizačná spolupráca s našou koordinátorkou E. Dzurjaníkovou
je veľmi ústretová. Dostáva sa nám dostatočnej podpory a motivácie. Takisto zo strany vedenia a zdravotného personálu nedochádza k žiadnym rozporom. Počas nášho pobytu s pacientmi na oddelení sme plne rešpektovaní a v prípade plánovanej vychádzky s pacientmi mimo areálu je našej požiadavke vyhovené, čo zakaždým veľmi oceňujeme.
Počas našich rozhovorov pacientov nabádame, aby sa so svojim akýmkoľvek problémom, ak tak doteraz neurobili, zdôverili na vizite aj svojmu ošetrujúcemu lekárovi. A takisto sa mu zmienili, že o ňom hovorili s pacientskym dôverníkom. Niekoľkokrát sa nám totiž už stalo, že o daných skutočnostiach sa z najrôznejších dôvodov vôbec báli hovoriť počas svojej hospitalizácie s odborníkom. Toto zistenie nám je veľkým prínosom a činíme vtedy potrebné, aby sa akákoľvek pomoc PD pacientovi dostala do širšieho povedomia v prostredí PO počas jeho hospitalizácie a aby sa mu následne ešte komplexnejšia pomoc v jeho situácii pomohla poskytnúť. Teda okrem samotnej hospitalizácie, terapií a podávania psychofarmák.
Popis diskutovaných problémov: S pacientmi sme sa najčastejšie zaoberali významom PD, či posilňovaním ich sebadôvery ako psychiatrických pacientov a znižovaním ich stigmy ako ľudí s duševným ochorením. Hovorili sme im svoje vlastné životné príbehy v duchu hesla: „Dajme šancu návratu nášho duševného zdravia.“ Hovorili nám o svojich diagnózach, životných situáciách pred hospitalizáciou, celkove o svojom živote, rodinách, vzťahoch, pocitoch počas hospitalizácie. Veľmi spontánne vnímali našu prítomnosť na oddelení. Hodnotiť ich prejavy môžeme naozaj výborne, chápuc význam tejto aktivity sami vytvárali veľmi uvoľnenú atmosféru, kde zmizli vo vzájomnej komunikácii prakticky hneď v úvode po vzájomnom predstavení sa akékoľvek bariéry. Schopnosťou empatie, počúvať a prehovoriť dobrým a pekným slovom plným pochopenia i povzbudenia, či potrebne poradiť za akejkoľvek vzniknutej situácie s daným rozpoložením pacienta, otvára sa cesta k vzájomnému porozumeniu a obojstrannej dôvere.
Veľmi zaváži, keď sa stotožňujeme s pacientom a povieme mu napríklad, že presne to isté, čo popisuje sme si prežili aj my a vieme, ako sa asi môže cítiť. Keď sú k dobrej a otvorenej komunikácii vytvorené všetky predpoklady, po nezáväznom rozhovore vzniká priestor pre ďalšiu pomoc, ak je žiadaná zo strany pacienta. Prípadne sme sami pacientovi vedeli navrhnúť, čo by mu mohlo ešte z našej strany pomôcť. Ako napríklad poskytnutie vhodnej literatúry, časopisov, info letákov
3
o diagnózach, info letákov nášho OZ Zdravá Duša. Bolo napríklad žiadané pobudnutie s pacientmi v dielni počas ich pracovnej terapie, či na izbe, pokiaľ sa nám v súkromí niektorí tvoriví pacienti chceli predstaviť prezentáciou svojej tvorby i počas hospitalizácie. S niekoľkými pacientmi sme si vymenili telefonické kontakty.
Vyskytol sa prípad pacienta, ktorý sme riešili. Išlo o to, že si na skupine kolegov súčasný zdravotný stav vysvetlil „po svojom“ a začal nás presviedčať, že už je v poriadku a hospitalizáciu tým pádom nepotrebuje. Kolega sa následne venoval individuálnemu rozhovoru s ním, po ktorom pôsobil pacient nervózne. Rozhodoval sa odísť z oddelenia na vlastnú žiadosť. Pokiaľ ide o nás PD, obaja sme vnímali, že jeho požiadavka je neopodstatnená vzhľadom k jeho danému stavu. Po konzultácii s jeho ošetrujúcou lekárkou dosiahol zamietavú odpoveď a my sme boli upozornení na najbližšie prípadné takéto nežiaduce prejavy aj u iných pacientov, nakoľko nebola si vedomá vnútorných pohnútok a niektorých skutočných zdravotných ťažkostí tohto pacienta, pretože ju o nich vôbec neinformoval. Pacient pre akútne zhoršený zdravotný stav bol presunutý na subakútne oddelenie. Pri ďalšom stretnutí však nejavil rozrušenosť či vnútorné napätie, čo obvykle sprevádza tento krok. So situáciou bol zmierený a pôsobil naozaj stabilizovane. Skúsenosť s takýmto prípadom hodnotíme i pre možné opakovanie sa takejto situácie v budúcnosti veľmi pozitívne. Stresovosť situácie bola úspešne zvládnutá i samotným pacientom a pokiaľ sme prispeli k jej vyriešeniu takisto našou iniciatívou, sme za tento výsledok vďační.
Druh žiadaných letákov: Z vlastnej iniciatívy, ako veriaci človek, pristúpila som aj k modlitebnej podpore. Spočíva v mojom prihovorení sa pacientom vo svojom vlastnom mene formou nástenky v zmysle, že ak im počas hospitalizácie chýba dostatočné povzbudenie a to z najrôznejších dôvodov, býva dobré uvedomiť si, že namiesto toho, ako ho sami neustále očakávajú, hoci neprichádza, je lepšie ho začať aktívnejšie hľadať. A tak pravidelne dopĺňam písomne modlitby, ktoré sú komukoľvek hľadajúcemu k dispozícii a je možné si ich aj jednotlivo ponechať.
Pri obnove nástenky som dostala nápad, použiť farebný plagát s mojou vlastnou fotografiou s využitím nápaditého mozaikového efektu a tiež takýmto spôsobom bližšie osloviť pacientov spolu so sloganom: Dajme šancu návratu nášho duševného zdravia. V mojom prípade to totiž platí, vysvetľujem s úsmevom pacientom, ktorí výborne reagujú a spoznávajú ma.
4
Záver: Pacientskej advokácii na našom oddelení sa venujem už 3. rok. Nakoľko som sama psychiatrickou pacientkou a v mesiaci september opäť hospitalizovanou, som vďačná, že som sa po návrate z hospitalizácie dokázala skonsolidovať natoľko, že po viac ako mesačnej prestávke mi bolo umožnené v našej činnosti pokračovať.
Hovorím o sebe, že moje psychiatrické ochorenie sa mi podarilo v podstate zvládnuť. Pravda, nebolo to iba o mne. A dnes sa teším z úspechov svojich aktivít a i podpory v nich. Hoci projekt PACIENTSKÁ ADVOKÁCIA, ako taký oficiálne končí, vyjadrujem i na tomto mieste svoju osobnú nádej, že možno už za iných podmienok, ale činnosť pacientskych dôverníkov bude môcť pokračovať.
Chcem naďalej nezištne pomáhať druhým v podobnej životnej situácii s duševným zdravím, čo som sa i takýmto spôsobom mohla naučiť.
V pamäti mi však tiež znie výrok p. riaditeľky ODOS-u, MUDr. M. Barovej, ktorá sa v závere augusta v Bratislave na celoslovenskom stretnutí pac. dôverníkov počas diskusie so zamestnancami ministerstva zdravotníctva vyjadrila k otázke dostatočného lobingu:
„Nie sme dosť silní na nejaký lobing, nesieme si hrb choroby, pôsobíme aktívne, hoci by sme sa sami mali chrániť.“
1. decembra 2011 Eva Dzurjaníková, koordinátor
Považská Bystrica Iveta Barančíková, vedúca tímu
ostatní PD Ing.Antónia Martinková
Mária Marková
Vladimír Krško
(C) 3D3Nko